Obsah

Úvod

Poznávací blok
„Pevnosť papiera“
(Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a kvapaliny“
(Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a teplo“
(Matejka, Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a pohyb“
(Matejka, Haverlíková)

Doplňujúce informácie
pre učiteľa
(Haverlíková)

Diskusia

Linky
SCHOLA LUDUS: Papierová fyzika
SCHOLA LUDUS, Centrum pre podporu výchovy k vede a rozvoj celoživotného neformálneho vzdelávania na FMFI UK v Bratislave

PoznÁvacÍ blok „Papier a pohyb“
Popis aktivít

Dážď vs. papierový „dážď“ – prvá akcia a opisovanie

Ohnisko: Pohyb
Koncept: Padanie papiera
Myšlienky: Predstavivosť - veľa padajúcich papierov rôznych tvarov
Hodnoty: Vecné:
  • Papierové telesá vplyvom tiažovej sily padajú k zemi.
  • Atmosféra ovplyvňuje pád papierových telies.
  • Trajektória a doba padania papierových telies z danej výšky môže byť rôzna.
Poznávacie:
  • Motivácia a nasmerovanie žiakov k predmetu poznávania – pohybu telies.
  • Identifikácia žiackych predstáv.

Pomôcky: Papierové gule rôznych veľkostí, papierové útržky (veľké, malé), papierové vrtuľky.

Časová náročnosť: 20 minút

Metodika: Učiteľ predstaví žiakom fiktívnu planétu, na ktorej prší papierový dážď / sneží vo forme napr. papierových guliek (aj rôznych veľkostí) / kúskov papiera / papierových „vrtuliek“.... Úlohou žiakov je doviesť nastolenú predstavu do konkrétnejšej podoby, a to aj s využitím učiteľom položených otázok:
V čom by sa líšil papierový dážď, resp. sneh od toho, ktorý poznáme?
Aký tvar by mali papierové „kvapky“ / „vločky“ počas pádu a po dopade na zem?
Ktoré papierové „kvapky“ / „vločky“ by dopadli z papierového „oblaku“ v danej výške na zem skôr? Prečo?
Ako by mohol fungovať kolobeh papiera v takej prírode (na základe kolobehu vody zem-atmosféra)?

Žiaci diskutujú o predstavenej fiktívnej situácii v malých skupinách (po 3-4 žiakoch), následne svoje predstavy prezentujú ostatným skupinám. Učiteľ moderuje spoločnú diskusiu.

Čo možno oceniť: domyslenie predstavy papierového dažďa do detailov

Skúsenosti: Väčšina detí v tábore si papierové „kvapky“ predstavovala ako útržky alebo malé guľky. Zabezpečenie kolobehu papierového dažďa si deti najčastejšie predstavovali pomocou vetra: vietor by vynášal papier z povrchu planéty nahor a odkiaľ by potom „pršal“. Jedna skupina predstavila nápad, že by hustota papierových kvapiek bola taká, že pri povrchu planéty by mali „kvapky“ menšiu hustotu ako atmosféra, a tak by sa automaticky vznášali nahor. Vo vrchných častiach atmosféry by to bolo naopak. (Nedomysleli zastavenie sa „kvapiek“ vo výške, kde by ich hustota bola rovnaká ako hustota atmosféry, nediskutovali o premiešavaní vrstiev atmosféry.)