Obsah

Úvod

Poznávací blok
„Pevnosť papiera“
(Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a kvapaliny“
(Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a teplo“
(Matejka, Haverlíková)

Poznávací blok
„Papier a pohyb“
(Matejka, Haverlíková)

Doplňujúce informácie
pre učiteľa
(Haverlíková)

Diskusia

Linky
SCHOLA LUDUS: Papierová fyzika
SCHOLA LUDUS, Centrum pre podporu výchovy k vede a rozvoj celoživotného neformálneho vzdelávania na FMFI UK v Bratislave

DoplŇujÚce informÁcie pre uČiteĽa
História papiera

4000 pred n.l. – začiatok nášho letopočtu

Dnešné pomenovanie „papier“ pochádza od slova papyrus. Svoje korene má v starovekom Egypte, kde bol prvý papyrus vyrobený už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Zdrojom bola 4 – 5 m vysoká trstinová rastlina Cyperus papyrus, ktorá rástla na močaristých územiach Egypta, Sýrie a Babylonie. Papyrus sa vyrábal tak, že sa steblá zbavili kôry a lyka. Snehobiela dreň sa porezala na tenké pruhy, ktoré sa ukladali tesne vedľa seba a na ne sa priečne ukladala druhá vrstva. Obe vrstvy sa potom zlepili pomocou vlastnej rastlinnej šťavy a prírodného lepidla. Na potrebnú hrúbku sa vyklepávali kladivkami. Papyrus sa nedal skladať, preto sa stáčal do trubičiek. Pred vlhkosťou sa chránil balením do plátna natretého smolou. Knižnica v Alexandrii obsahovala až 400 000 takýchto zvitkov. [2]

Papyrus používali starovekí Egypťania, Gréci, Rimania. Na jeho výrobu používali vnútornú kôru moruše papierovej, figovníka alebo datľovníka. [1]

V meste Pergamon v Malej Ázii sa používala na uchovávanie informácií koža zvierat (jahniat, kôz, teliat, oslov) vyčistená tak, že z nej vznikla tenká blana. Natierala sa bielobou rozpustenou v oleji, vyhladzovala a leštila. Na počesť miesta svojho vzniku sa takto opracovaná koža nazývala pergamenom. [2]

Vo východnej Ázii sa používal ryžový papier vyrábaný podobne ako papyrus.
Najstaršia technika výroby papiera známa v takmer všetkých kultúrach v širokom páse okolo rovníka je založená na mlátení a stláčaní. Varené lyko sa pomocou dreveného kladiva vyrovnalo tak, aby vytvorilo vrstvu tenkých vlákien, a potom sa rozpustilo v sude s vodou, čím vznikla celulóza. Forma, pozostávajúca z dreveného rámu a látkového dna, sa položila do veľkej nádoby s vodou. Textilná časť musela plávať pod povrchom vody. Výrobca papiera potom nalial celulózu potrebnú na jeden hárok papiera do tejto "plávajúcej" formy a rozotrel ju rukami pozdĺž celého povrchu. Forma sa opatrne vybrala z vody. Keď voda odkvapkala, položila sa na slnko alebo blízko ohňa, aby vyschla. List papiera bol formovaný na drôtenom site. Po uschnutí sa hárok ľahko oddelil a odhliadnuc od možného vyhladzovania nepotreboval žiadne dodatočné opracovanie. [2]