DoplŇujÚce informÁcie pre uČiteĽa
História papiera

17. - 20. storočie

Zavádzanie strojov pokračovalo. Ručné vyhladzovanie hárkov použitím špeciálnych nožov bolo nahradené hladiacim kladivom, podobným kováčskemu. Koncom 17. storočia v Holandsku zaviedli mlecie zariadenie, tzv. holander. Ten nahradil drviace zariadenie, aké sa používalo v baníckej a hutníckej výrobe na drvenie rudy a pohon bucharov. [4]

Úsilie o zvýšenie produkcie, ako aj snaha obmedziť postavenie remeselníckych cechov, podporovalo zavádzanie strojovej výroby papiera. Prvý papierenský stroj s plochou formou, kde sa papier vyrábal na neustále sa točiacom páse skonštruoval J. N. L. Robert v roku 1798. Veľmi rýchlo sa objavili aj iné typy. Už v 19. storočí boli stroje doplnené o sušiacu časť. Zvýšila sa tak rýchlosť výroby. Problémom sa stal nedostatok surovín na výrobu papiera. Podarilo sa ho vyriešiť vďaka objavu celulózy, kde základom bolo drevo (Friedrich Gottlieb Keller, 1843) a chemickej celulózy (prvý patent Melier Watt, 1854).


Vývoj papierenských technológií v 19. a 20. storočí možno rozdeliť do piatich etáp:

1. približne 1800 – 1860 - všetky ručné práce sú nahradzované strojmi

2. približne 1840 – 1880 - úsilie získať náhradu za textilný odpad priemyselným spôsobom (drevitá a chemická celulóza)

3. 1860 – 1950 - rozšírenie šírky sita (z 85 cm do 770 cm), vzrast pracovnej rýchlosti
(z 5 m/min na 500 m/min), použitie elektrického pohonu, špecializácia strojov na papier a kartón.

4. 1950-1980 - ďalšie rozširovanie pracovnej šírky a rýchlosti, nové materiály, väčší záujem o ekológiu, automatizácia, špecializácia na jednotlivé druhy papiera, nové typy papiera

5. od roku 1980 - vývoj nových princípov tvorby hárku a chemický proces výroby celulózy, vzrast dopytu, predovšetkým v rozvojových krajinách, problémy alokácie, ceny celulózy, relatívna uniformita známa v Európe zo stredoveku je nahradzovaná rôznosťou druhov.